Dukátovej návrat do minulosti

Dvadsať rokov nezavítal špičkový vodný slalomár do Kostariky. Zmenila to úspešná Slovenka Jana Dukátová. V stredoamerickej krajine nedávno propagovala vodný slalom a trénersky viedla šesťčlennú skupinu pretekárov.

 Ako ste sa dostali do Kostariky?

„Tento rok si uvedomila, že by som sa o svoje skúsenosti mala podeliť s mladými. Preto som začala na svojom youtubovom kanáli na internete zverejňovať inštruktážne videá. Všimla si ich Medzinárodná kanoistická federácia a oslovila ma, či by som sa nepodieľala na ich rozvojom programe. Ten prebieha na viacerých miestach sveta. Jedno z nich je aj Latinská Amerika. Tak som sa dostala na panamerické majstrovstvá, ktoré sa tento rok konali v Kostarike.“

Čomu ste sa tam venovali?

„Súčasť podujatia bol tréningový kemp pre pretekárov zo slabších krajín. Absolvovala som s týmito jazdcami viacero tréningov. Dala som im nejaké rady a svojou účasťou pomohla spropagovať vodný slalom v krajinách, kde nemá veľkú tradíciu.“

Dlho ste rozmýšľali nad účasťou? Po sezóne bývajú športovci unavení a Kostarika nie je blízko…

„Po sezóne je na takýto projekt ideálna príležitosť, pretože tlak zo súťaženia už opadol. Na druhej strane, sezóna bola naozaj dlhá, veď som ju tento rok ťahala až do prvého októbra. Počas leta som však mala aj trochu voľna a povedala som si, že nie som až taká unavená, aby som tam nemohla vycestovať. Kostarika je navyše veľmi pekná a jazdí sa tam v prírodných podmienkach na rieke, čo v Európe nikde nezažijem. My jazdíme už len na umelo vybudovaných tratiach.“

Už ste predtým zažili „ozajstnú“ divokú vodu alebo toto bola vaša premiéra?

„Veľmi dávno. Kedysi sa konali preteky Svetového pohára na rieke vo Francúzsku. V súčasnosti sa v Európe na prírodných kanáloch už takmer ani netrénuje. Všetci sa chcú pripravovať v súťažných podmienkach a využívajú umelé korytá, kde si presne vieme nastaviť hladinu vody a podmienky sú celý čas regulárne. Jazda na rieke je iná, no veľmi pekná. Bol to pre mňa návrat do minulosti. V mladosti som totiž jazdila na Belej či riekach v Česku.“

Koľko času ste v Kostarike strávili?

„Desať dní. Počas nich som viedla spomenutý kemp a pripravovala sa na preteky. Rozmýšľala som, či tam nezostať dlhšie, no potrebovala som sa vrátiť domov, keďže sa ešte chystám na výjazd do Tokia.“

Ako sa skončila vaša „misia“?

„Podujatie malo veľký úspech. Prišlo naň päťtisíc fanúšikov a veľa novinárov. Organizátori boli šťastní. Vodný slalomár z Európy tam nebol dvadsať rokov, pritom pred pár desaťročiami chodila svetová špička v zime trénovať práve do Kostariky. Všetko však zmenilo vybudovanie kanála v Sydney. Odvtedy cestujeme do Austrálie či v posledných rokoch aj do Spojených arabských emirátov. Vodný slalom v Kostarike upadol, no teraz sa tam snažia o reštart, preto sa tešili, že na podujatie dotiahli aj svetové meno. Do organizácie vložili všetko. Bola som príjemne prekvapená, že preteky boli pripravené na úrovni európskeho štandardu.“

Vy ste sa na panamerických majstrovstvách zúčastnili aj ako pretekárka…

„Áno, ale to nebolo najdôležitejšie na mojom pobyte v Kostarike. Miestni sa tešili, že so mnou mohli stáť na štarte a porovnať sa. Mnohí sa prišli aj odfotiť. Bol pre nich veľký zážitok, že mohli stretnúť niekoho z vodnoslalomárskej špičky.“

Predpokladáme, že ste tam vyhrali. Bol medzi vami a súperkami priepastný rozdiel?

„Okrem mňa tam bola z Európy ešte jedna Francúzka, ktorá bola moja najväčšia súperka. Nakoniec som zvíťazila, no nebolo to tak, že by som sa iba zviezla. Prvé miesto som nedostala úplne zadarmo.“

Aká bola úroveň miestnych pretekárov?

„Niektorí ma veľmi prekvapili. V tréningovej skupine som mala dvoch Čiľanov a jedného Mexičana, ktorí jazdili veľmi pekne na to, aké majú tréningové podmienky. Keby sa pripravovali v Európe, mohli by to dotiahnuť oveľa vyššie. Na podujatí štartovali aj dobrí jazdci z Brazílie a USA, ktorí majú skúsenosti zo Svetového pohára i majstrovstiev sveta. Ale aj takí, pre ktorých to bolo prvé väčšie podujatie.“

Venovali ste sa len ženám alebo aj mužom?

„Bol to mix – pohlaví, krajín, disciplín i výkonnostných úrovní. Mala som v skupine piatich kajakárov a jedného kanoistu. Šesť ľudí bolo akurát na to, aby som sa každému počas tréningu mohla venovať.“

Čo bolo pri práci s nimi najťažšie?

„Celkovo to bol pre mňa relax. Bolo to celkom iné, ako keď sa sústredím na svoj tréning. Asi najnáročnejšie však boli rozdiely vo výkonnosti. Niektorí potrebovali počuť len dôležité detaily, iní mali málo skúseností a problém vôbec trafiť do niektorých bránok.“

Príprava na Slovensku pomohla k olympijskej medaile Japoncovi Takujovi Hanedovi. Vy ste nedohodli príchod niekoho z Latinskej Ameriky?

„Keby dostali takúto ponuku, mnohí pretekári by ju určite využili. Takuja Haneda nemohol vo svojej kariére nič lepšie spraviť ako prísť na Slovensko. U nás sú kvalitné podmienky, tréneri i možnosť porovnať sa so svetovou špičkou, od ktorej sa dajú mnohé veci odpozerať. Vo väčšine krajín také možnosti nemajú. Mnohí pretekári mi píšu, že im veľmi pomáhajú aj moje inštruktážne videá, pretože nemajú trénera a snažia sa zdokonaľovať sami.“

Pri príprave inštruktážnych videí a najmä na tréningovom kempe v Kostarike ste si tak trochu vyskúšali pozíciu trénerky. Láka vás to po skončení kariéry?

„Nikdy som si to nepredstavovala a stále to nevidím ako ďalší smer svojej kariéry. Nikdy však nehovor nikdy. Keď som po Riu rozmýšľala o svojej budúcnosti, uvedomila som si, že ak skončím, všetky skúsenosti odídu so mnou. To by bola škoda. Preto ma môj tréner Róbert Orokocký naviedol, aby sme urobili videá. Nemám s tým počas tréningov veľa roboty a zároveň môžem vedomosti odovzdať ďalej.“

Stihli ste v Kostarike aj spoznať krajinu?

„Po pretekoch som sa bola pozrieť na Karibik. More bolo nádherné. Precestovala som už kus sveta, no niečo také som ešte nevidela. Neďaleko pláže bol prales. Prvý raz som vkročila do skutočnej džungle a nebolo mi všetko jedno. Len sme do nej nazreli, pretože sme neboli dobre vybavení a v pralese žije všeličo. Bol to však veľký zážitok.“

Nebudete teraz lobovať za Kostariku ako nové miesto zimnej prípravy slovenských vodných slalomárov?

„Z hľadiska profesionálnej prípravy tam chýba stabilita, ktorú ponúkajú umelé kanály. Keď ideme niekam na mesiac, chceme mať každý deň dobrú vodu. Navyše tá trať nie je pre desať najlepších na svete ani dostatočne náročná. Pre juniorov by to však bolo pekné tréningové miesto.“

OČARILA JU „PURA VIDA“

Dukátovú zaujala životná filozofia Kostaričanov. „Bol tam veľmi pohodový život. Kostaričania žijú štýlom, ktorý nazývajú ‚pura vida‘, čo znamená ‚užívať si život‘. Nemajú žiadny stres. Každý spraví, čo treba, no nefungujú ako v Európe, kde sa každý za niečím ženie. U nás chceme stále viac – peňazí, slávy, úspechu. Im stačí toľko, koľko potrebujú, a potom si užívajú. Každý víkend sa tam ľudia kúpu v rieke a grilujú. Ich životné tempo sa mi veľmi páčilo. Ak tam príde Európan na dovolenku, veľmi rýchlo zvoľní. Netreba sa báť ani kriminality. Je to jedna z najbezpečnejších krajín v stednej Amerike,“ odporúča vodná slalomárka.

VLOG JANKY DUKÁTOVEJ O KOSTARIKE

WEB ICF O PANAMERICKOM ŠAMPIONÁTE

ŠTEFAN BUGAN, denník Šport