V piatok kvarteto slovenských lodí do semifinále
MAJSTROVSTVÁ EURÓPY 2017 * 1. 6. – 4. 6. 2017 * TACEN (SLOVINSKO)
Jednoznačný postup tria slovenských kanoistov Matej Beňuš, Alexander Slafkovský, Michal Martikán, ako aj kajakárky Jany Dukátovej do nedeľňajších semifinálových jázd – jasná správa z piatkového doobedia na európskom šampionáte v slovinskom Tacene.
O najlepší výsledok Slovákov sa postaral strieborný olympijský medailista z Ria de Janeiro 2016 Matej Beňuš. “Jazda bola celkom dobrá. Hlavný cieľ bol postúpiť, aby som sa netrápil v druhej. Ostatným som nadelil cez dve sekundy, takže maximálna spokojnosť. Najmä v Tacene je dosť citeľné, či bojujem s vodou alebo idem s ňou. Šiel som s ľahkosťou a v cieli som bol nie oddýchnutý, ale nie veľmi unavený. Ak by som bojoval s vodou, tak v cieli by som bol zadýchaný a s horším časom. Kvalifikácia je dobrá na sebavedomie. Trať sa už veľmi meniť nebude, takže viditeľne mi sedí. Uvidíme v ďalších jazdách,” uviedol Matej Beňuš.
FOTO DUŠAN KOUTNÝ
Pohodovú postupovú siedmu priečku si vypádloval Alexander Slafkovský. “Trochu som sa trápil, no nebolo to katastrofálne. Som rád, že aj s ťukom som postúpil z prvej jazdy. Chcel som byť do desiatky, aby z toho bola dobrá štartová pozícia na semifinále a dobrá chuť na poobedňajšie hliadky. V hornej časti trate je kombinácia brán 4-5 náhodná podľa vody, mne nepomohola, tak som musel zachraňovať, rovnako ako v strednom úseku 12-13. To človeka stojí kopec síl. Už som sa však veľmi tešil na pretekanie, o zábavu postarané,” usmial sa úradujúci majster Európy.
FOTO DUŠAN KOUTNÝ
Do bojov o elitnú desiatku prihlásil aj päťnásobný olympijský medailista Michal Martikán. “Úlohy dnešného rána boli vyskúšať si vrchnú časť trate, ktorá bude rovnaká aj na semifinálové a finálové jazdy a predpripraviť sa na hliadky. To mi vyšlo. Aj keď je pravda, že sa mi málokedy stane, že trafím bránu presne špičkou lode.Vyskušal som si, že to dokážem, že na to ešte nie som starý. Následne som chcel ísť náročný prejazd čo najrýchlejšie po bubline, občas to vyjde, občas to dopadne takto. Potom som už šiel na relatívne jednoduchšej vode štandard, cítim, že loď ide, keď zaberiem, čiže nie som ani veľmi unavený,” zhodnotil Michal Martikán.
FOTO DUŠAN KOUTNÝ
Ešte pred kanoistami si prvú kvalifikačnú jazdu odkrútili aj kajakárky, pričom Jana Dukátová si hneď ňou poistila semifinále. “Jazda nebola úplne idelána. Úvod je náročnejší, prejazdy neboli stopercentné, čiže som nebola úplne v pohode na zvyšku trate a niečo som postrácala. Ale postup šiestym miestom je fajn, som spokojná. V nedeľu by som chcela pádlovať s väčšou pohodou, lebo desatinky sa naratávajú, ak sa loď nekĺže ideálne a potom sú z toho zbytočné straty. Od prvého dňa sa mi tu jazdilo výborne, oveľa lepšie ako v Bratislave a v Mikuláši, telo si spomenulo na veci z minulosti. Mám za sebou super týždeň a pevne verím, že pohodu prenesiem aj do pretekov,” povedala štvrtá kajakárka OH Rio de Janeiro 2016.
FOTO PLANET CANOE
Jej reprezentačné kolegyne Elena Kaliská a Eliška Mintálová zabojovali o semifinále v druhej kvalifikačnej jazde, obe však neúspešne.
V poobedňajších súťažiach hliadok sa prví na trať vydali deblkanoisti, slovenský tím v zložení Pavol a Peter Hochschornerovci, Ladislav a Peter Škantárovci a Tomáš Kučera, Ján Bátik obsadil štvrtú priečku. “K jazde veľa hovoriť netreba, všetci mali možnosť to vidieť. Problém bol asi celý týždeň. Príliš veľa sme ´makali´ a boli sme unavení. Navyše mám seknutý krk, tak sa nedalo poriadne pádlovať. Na preteky nám nezostali sily. Nastal čas na menší oddych. Na Svetový pohár do Prahy nejdeme určite a tie ďalšie – uvidíme. Stať sa môže aj to, že počas sezóny definitívne skončíme,” povedal trojnásobný olympijský víťaz Pavol Hochschorner.
Trio kanoistiek Simona Glejteková, Soňa Stanovská, Monika Škáchová skončila na siednom mieste. “Hliadka nám veľmi nevyšla. Ja sama som dosť ´naťukala´, pridali sa aj dievčatá. Do cieľa sme prišli štvrté a zostali bez medaily,” povedala členka slovenského tímu Soňa Stanovská.
FOTO DUŠAN KOUTNÝ
V treťom finále mužská hliadka 3x K1 v zložení Martin Halčin, Andrej Málek, Jakub Grigar dopádlovala do cieľa na 12. mieste. Slováci nazbierali až 58 trestných sekúnd a dosiahli výsledný čas 165,88 s. V rovnakom zložení skončili slovenskí kajakári pred rokom na domácej vode v Liptovskom Mikuláši na ôsmej priečke. “Z môjho pohľadu to nebola dobrá jazda. Celkom som to pokazil. Vyšiel som zo štvorky a myslel si, že Andrej je ďaleko, no priestoru tam dosť nebolo a musel som zabrzdiť. V päťke sa mi to vypomstilo, prúd ma vyhodil. Bola to čistá päťdesiatka, tak som sa musel vrátiť. Z hliadok nebudeme šťastní, urobili sme pár chýb. Verím, že v sobotu nám to všetkým trom pôjde lepšie,” referoval najmladší zo slovenskej trojice Jakub Grigar. “Nezačali sme ideálne a potom sme urobili chyby. Neprešli sme dobre štvorku a z toho mal Kubo problémy v päťke. Pred jazdou sme si vraveli, ako to chceme ísť, ale nevyšlo nám to,” doplnil Andrej Málek.
Slovenské reprezentantky v zložení Elena Kaliská, Jana Dukátová, Eliška Mintálová skončili v súťaži hliadok 3x K1 na desiatom mieste. “Čo sa týka počasia, mohlo to byť aj horšie, mohlo nám napríklad fúkať. Po nás sa to ešte zhoršilo. Myslím si, že sme to všetky tri zvládli v poriadku, to je dôležité,” povedala skúsená Elena Kaliská o krúpobití, ktoré sa spustilo v závere ich disciplíny. “Výsledok človeka mrzí, snažili sme sa dosiahnuť čo najlepší výsledok, ale tacenská voda je nevyspytateľná. Nechcem sa však na to vyhovárať. Išli sme v novom zložení, bola to pre nás nová skúsenosť do budúcnosti,” dodala.
Medzi mužmi 3x C1 trojica Michal Martikán, Matej Beňuš a Alexander Slafkovský finišovala na 6. mieste, majstrami Európy sa stali Nemci. Začiatok poslednej finálovej kategórie piatkového programu sa oneskoril takmer o trištvrte hodinu pre prietrž mračien. Slováci sa predstavili ako poslední z desiatich hliadok, ale renomovaná trojica ovenčená mnohými zlatými medailami v súťaži tímov na ME tentoraz zostala bez cenného kovu. Obhajcovia titulov zo šampionátov v Markkleebergu 2015 a Liptovskom Mikuláši 2016 dosiahli výsledný čas 121,53 aj s desiatimi trestnými sekundami, za bronzovými Talianmi zaostali o 8,58 s. “Obhajovali sme titul, na ME sa nám ešte nepodarilo vyhrať trikrát v rade. Vždy sú to len dva roky, potom rok chýba a potom to zase príde. Teraz to nevyšlo a potvrdilo sa, že Tacen je dosť nevyspytateľný. Keď sme vchádzali do kombinácie bránok štyri-päť, tak všetci sme tam mali príšernú vodu a rad-radom sme to pokazili. A to sa snáď ešte nikdy nestalo,“ povedal po pretekoch Matej Beňuš. Jeho slová potvrdili aj ďalší členovia slovenskej hliadky. “Zlatý hetrik nám ušiel medzi štvrtou a piatou bránkou. Aspoň sa však ukázalo, že je to ťažké a zbierať medaily z hliadok nie je zadarmo. Aj majster tesár sa utne. Spomenutá kombinácia bola rozhodujúca, zahorelo tam veľa hliadok,” poznamenal Alexander Slafkovský. Najskúsenejší člen tímu Michal Martikán má rovnaký pocit. “Bolo to dosť rýchle. Pamätám si len to, že som sa vyhol Sašovi, aby som ho nezranil, keď sa ocitol podo mnou. Musím si však ešte pozrieť video, ako to tam celé dopadlo. Na tom úseku sme si to celé pokazili,” dodal Martikán.
(luc + SITA)
