Príklad si berie z kulturistu Cibuľu

Keď mali deblkanoisti Jaroslav Slučik – Vladimír Vala v roku 2013 zhodne po 50 rokov, rozhodli sa ukončiť svoju veľmi úspešnú kariéru. „Storočná deblovka“, ktorá si vybojovala v zjazde na divokej vode na vrcholných podujatiach rekordných 22 zlatých medailí – po 11 na majstrovstvách sveta i Európy – však svoje rozhodnutie nakoniec zmenila a vlani sa predstavila na svetovom šampionáte v talianskej Valtelline. Neúspešne. Kto si však myslel, že o „Slukovi“ a „Valdovi“ už nebudeme v súvislosti s naším zjazdom nikdy počuť, mýlil sa. Jaroslav Slučik je znovu na scéne: stal sa zodpovedným trénerom pre slovenský zjazd na divokej vode.

Nerozlučná dvojka – Vladimír Vala a Jaroslav Slučik. FOTO TASR/MICHAL SVÍTOK

Minuloročný svetový šampionát vo Valtelline bol pre našich zjazdárov fiaskom. Šport, ktorý pravidelne vozil z vrcholných podujatí medaily, sa tentoraz neprezentoval ani jedným medailovým umiestením! Sklamaním boli najmä výsledky našej „výkladnej skrine“ – kategórie deblkanoistov, ktorá tiež medailovo nezabrala. Slučik – Vala obsadili v klasickom zjazde v individuálnej súťaži až 12. miesto a hliadka skončila piata, v individuálnom šprinte „Sluko“ s „Valdom“ neštartovali a hliadka preteky nedokončila…

„Áno, tieto výsledky boli pre nás sklamaním, ale na druhej strane vzhľadom na dané podmienky sme veľké oči pred pretekmi nemali,“ začal Jaroslav Slučik. „Na šampionát vo Valtelline sme sa tešili, verili sme si, pretože sme vedeli, že najmä na náročnom hornom úseku sa môžu ukázať naše obrovské skúsenosti v plnej paráde, ale žiaľ, pre vysoký stav vody organizátori museli skrátiť trať. Vynechali úsek, kde sme chceli najviac získať, a tak naše šance už potom výrazne klesli. Na vode, ktorá viac pripomínala šprint ako zjazd, sme už na lepší výsledok nemali.“

Pre každého bolo jasné, že Slučik – Vala dajú svojej športovej kariére po tomto výsledku definitívny koniec. „Všetko zlé sa nahromadilo do jednej kopy. Už v príprave neboli peniaze, museli sme v nej dosť improvizovať a následne nás nepotešilo spomínané skrátenie trate. Ak chce byť športovec úspešný, musí mu všetko perfektne ,klapať’ od začiatku do konca. Je jasné, že za daných podmienok by to malo pre nás znamenať koniec, ale s ,Valdom’ sme sa ešte o tom nerozprávali. Uvidí sa na začiatku sezóny, či si ešte sadneme spolu aj deblovky. Ja stále trénujem. Pozrite sa na kulturistu Cibuľu, ten sa v našom veku rozhodol pre štart na majstrovstvách Európy, tak prečo by som ja nemohol štartovať na domácom šampionáte?“

***

Jaroslav Slučik má však už o jednu vážnu starosť navyše. Vedenie Slovenského zväzu na divokej vode ho schválilo do pozície zodpovedného trénera nášho zjazdu na divokej vode. Ako sa to zrodilo?

„Prezident SZKDV Ivan Cibák prišiel v lete za mnou, či by som nemohol pripraviť koncepciu ako ďalej so slovenským zjazdom na divokej vode. Nebolo to nič konkrétne, reprezentačný tréner bol vtedy Jozef Šoška, a tak som sa mu nechcel miešať do jeho kompetencií. Na konci roka ma však Ivan Cibák oslovil opäť, či už to mám pripravené. Po rozhovoroch s viacerými ľuďmi, ktorí sa točia okolo zjazdu, som nakoniec poslal na zväz môj návrh, ako by sa dalo ďalej pracovať. Stále to však nebolo nič oficiálne. Až na konci januára, keď zasadlo vedenie SZKDV, som sa dozvedel, že ma schválili za zodpovedného trénera nášho zjazdu na divokej vode,“ skonštatoval Slučik.

Čo to v praxi znamená? „Musel som sa hneď pustiť do konkrétnej práce, pretože sa blíži začiatok sezóny. Vypísal som nominačné kritéria na vrcholné podujatia, ktoré som musel vypracovať za daných finančných podmienok. Peňazí je totiž minimálne, čo sa vzhľadom na posledné výsledky dalo čakať. Vedenie SZKDV malo predstavu, aby sme začali pracovať hlavne s mladými, čo sa mi v Žiline darí, ale ja nemôžem starších pretekárov úplne odstaviť.“

V tomto roku sú zjazdárske majstrovstvá Európy v Bihači, potom príde na rad Svetový pohár a na záver súťažného bloku bude svetový šampionát v šprinte vo Viedni. Predstavia sa na týchto podujatiach aj slovenskí reprezentanti?

„Už v tejto chvíli je jasné, že kto sa na ne nominuje a chce tam aj štartovať, tak musí najprv siahnuť do vlastného vrecka. Ak tam však dosiahne dobrý výsledok, potom sa mu jeho náklady vrátia. Viem, nebude to pre nás ľahké, ale nejako začať musíme.“

FOTO TASR/PAVOL ĎURČO

Za daných podmienok hrozí slovenskému zjazdu aj koniec. Neobáva sa Jaroslav Slučik faktu, že by na vrcholných podujatiach nakoniec nemal kto štartovať? „Stať sa môže hocičo, ale ja si myslím, že Slovensko bude mať na ME i MS zastúpenie. A najmä na šprintérskom šampionáte vo Viedni by sa mohli predstaviť aj niektorí slalomári. V hre môžu byť napríklad kanoisti Baďura a Beňuš, či kajakár Málek, ktorý je juniorský majster sveta v šprinte. Viedenský kanál je krátky, naši slalomári ho poznajú, a tak je predpoklad, že niektorý z nich sa rozhodne spestriť si slalomársku prípravu aj zjazdárskym tréningom. Podľa mňa je chyba, že mladí pretekári sa veľmi skoro úzko špecializujú už iba na slalom a úplne vynechávajú zjazdárske tréningy i súťaže. Boli časy, keď bola samozrejmosť aj zjazdárska príprava. Za všetky príklady stačí spomenúť jeden – bratov Hochschornerovcov, ktorí ako mladí patrili v zjazde k absolútnej svetovej špičke a teraz sú v slalome štvornásobní olympijskí medailisti. Ale aj ďalší naši slalomárski reprezentanti sa venovali i zjazdu a dokonca ešte aj teraz nastupujú na zjazdárske preteky.“

Slučik – Vala boli skvelá deblovka. Zdá sa, že práve táto kategória je najviac ohrozená… „Šutek – Grega, dlhé roky naši najväčší súperi, už netrénujú, ale zdá sa, že Kunhart – Šoška by ešte mali pokračovať. Sú tu aj mladí pretekári, ale keď bude treba, tak sa posadíme do deblovky ešte aj ja s ,Valdom’. Ja sa snažím na tréningoch s mladými držať krok. Je to iné, keď im to ukážem priamo na vode, ako keď by som im to mal predvádzať na brehu. A v kondícii sa udržiava aj Vala. Stáva sa, že na vrcholných podujatiach niekedy chýba jedna hliadka, aby bol ich dostatočný počet, a tak vtedy treba pomôcť. Takto to napríklad robia aj Nemci, takže keby to bolo treba, tak pomôžeme ešte aj my.“

***

Slovenský zjazd sa v súčasnosti nachádza v neľahkej situácii. Vzhľadom na to, že ide o neolympijský šport, peňazí v ňom nikdy nebolo veľa, ale teraz je ich minimálne. Za týchto okolností si zobrať post reprezentačného trénera, ktorý je zodpovedný za seniorov i juniorov, je dosť riskantné. „Ja som optimista. Verím, že slovenský zjazd na divokej vode nezakape. Mám okolo seba ľudí, ktorí sa pri ňom točia už dlhé roky a rozumejú tomuto športu. Viem, že na nás čaká ťažká práca za málo peňazí, ale zjazdári sú na to zvyknutí. Keď sme začínali s ,Valdom’, tiež sme to nemali ľahké a dokázali sme slovenský zjazd na divokej vode postaviť na nohy. Verím, že to spolu dokážeme znovu,“ dodal Jaroslav Slučik.

TRÉNER UŽ RAZ BOL

Jaroslav Slučik už raz bol reprezentačný tréner slovenských zjazdárov: „Bolo to v rokoch 2001 – 2004, ale vtedy to bolo za úplne iných podmienok. V tom čase sme boli s ,Valdom’ v najlepšej výkonnosti, takže sme museli našu aktívnu kariéru deliť s trénerskou prácou. Najväčší rozdiel však bol v tom, že aj v zjazde boli vtedy peniaze, keďže boli aj výsledky. Teraz je to iné. Nie sú výsledky a adekvátne k tomu je aj málo peňazí. Je aj na nás, aby sa to zmenilo k lepšiemu.“

JÁN JEŽÍK, DENNÍK ŠPORT