Odlet aj s mysľou na malý zázrak

„Tato, dones zlato,” zneli slová, ktorými vyprevadili Martikánove deťúrence otca Michala na majstrovstvá sveta. Na cestu do USA sa vybrali všetci naši vodnoslalomárski reprezentanti včera skoro ráno s jednoznačným cieľom – rozšíriť úctyhodnú zbierku 47 medailí zo svetových šampionátov.

„Bolo by skvelé, keby sa nám podarilo zopakovať obsadenie na stupienkoch víťazov z tohtoročného 4. kola Svetového pohára v Seu d’Urgell,” vyznal sa Michal Martikán a zároveň pripomenul skvelý výsledok, keď naši kanoisti obsadili v Španielsku všetky tri medailové pozície v poradí Slafkovský, Beňuš, Martikán.

„Bude to veľmi náročné, pri súčasných pravidlách takmer malý zázrak. Ale ak by to vyšlo, rád by som posunul meno Martikán,” zavtipkoval štvornásobný individuálny majster sveta v C1M.

„Nebolo by to síce prvý raz, čo by som sa vrátil zo ,sveta’ so zlatom, ale ten skvelý pocit stojí za zopakovanie. Každý z nás sníva, že sa mu to podarí,” doplnil Martikán.

Motivácia nechýba ani päťnásobným individuálnym svetovým šampiónom Pavlovi a Petrovi Hochschornerovcom.

„Aj keby sme mali desať titulov, vtedy by sme zasa nechceli prerušiť sériu… Ale budeme sa musieť poriadne snažiť, aby sme tých ďalších päť do jubilea ešte získali,” poznamenal Paľo Hochschorner.

V ceste za najjagavejším kovom im určite budú stáť aj bratanci Ladislav a Peter Škantárovci, ktorým vychádza doterajšia sezóna na jednotku s hviezdičkou. „Na vode sme stále súperi, na brehu zasa kamaráti. Je fajn, keď človek vie, že viac lodí má šancu triumfovať. Fakt, že sa doma na seba neustále doťahujeme, nám pomáha, aby sa nám jednoduchšie získavali medaily vo svetovej konkurencii.”

Voda v americkom Deep Creeku je podľa mnohých pomerne nevyspytateľná, podľa Petra Hochschornera aj o niečo jednoduchšia, než na akú je doma s bratom zvyknutý. „Kanál je veľmi pekný, postavený z veľkých skál. Voda však nemá takú silu, na akej trénujeme v Čunove. V posledných týždňoch sme preto do prípravy zaradili aj tréningy na suchu. Na ľahšej vode sa skôr prejaví sila a výdrž. Verím, že nám to môže pomôcť k dobrému výsledku,” doplnil zadák našej deblovky.

Špecifickú prípravu má za sebou kajakár Martin Halčin. V rakúskom Lienzi absolovoval preteky Dolomitenmann – štafetu, v ktorej si kolík odovdzávali v jednom tíme vytrvalostní bežci, paraglajdisti, horskí cyklisti a kajakári.

„Bol som na divokej vode takmer 40 minút, celé to trvalo skoro päť hodín. Objemovka bola teda statočná, už stačí len doladiť formu,” zasmial sa Halčin.

Dvadsaťtriročný rodák z Liptovského Mikuláša by veľmi rád nadviazal najmä na výkon, ktorý podal na viedenských majstrovstvách Európy, kde skončil tesne štvrtý. „,Sveťáky’ mi veľmi nevyšli. Vždy mi chýbalo máličko, aby som sa dostal do finále. Niekde desatinka, niekde len zbytočný ťuk. Preto by som si rád napravil chuť, dostal sa do desiatky a tam to naplno rozbalil,” uzavrel Halčin.

 V ZNAMENÍ 35 A 60

Odchod našej výpravy na MS v Deep Creeku sa niesol aj v znamení osláv. Priamo v deň odchodu oslávili 35. narodeniny dvojičky Pavol a Peter Hochschornerovci. „Tuším to máme dnes. V Amerike trochu oslávime, najviac sa tešíme na stejky,” zasmiali sa svorne. Životné jubileum deň predtým dovŕšil Jozef Martikán, otec a tréner päťnásobného olympijského medailistu Michala Martikána. „Pekne v rodinnom kruhu sme si posedeli, veď ono ani nie je veľmi čo oslavovať,” uzavrel od nedele šesťdesiatročný Jozef Martikán s úsmevom.

JÁN JEŽÍK, denník Šport