Martikán to mal oveľa horšie…

Strieborní súrodenci Hochschornerovci boli pätnásť minút majstri Európy

Keď došli súrodenci Hochschornerovci do cieľa finálovej jazdy, Pavol zaťal päsť na znak spokojnosti z dosiahnutého času. Keďže štartovali ako tretí, zvyšné deblovky sledovali z brehu v kruhu viacerých členov slovenskej výpravy. Po dojazde poslednej bolo jasné, že sa práve stali siedmy raz individuálnymi majstrami Európy. V tej chvíli nikto netušil, že keď pôjdu na medailový ceremoniál, tak sa tam dozvedia, že na krk im zavesia „iba“ strieborné medaily…

Ako sa zrodil celý tento príbeh?

„Semifinálová jazda nám veľmi nevyšla, mali sme štyri trestné sekundy, takže sme mali o čom pred finále premýšľať,“ začal Peter hovoriť prvé dojmy v tej chvíli čerstvých majstrov Európy.„Vedeli sme, že musíme ísť čisto. Ak sa nám to podarí, tak máme šancu na medailu.“

S finálovou jazdou boli spokojní. „Na štarte sme sa dozvedeli, že Nemci mali čas 107, čo bolo výborné. Na medzičase sme však počuli, že strácame jeden a pol sekundy, takže v závere sme išli úplne na doraz. Keď sme zbadali v cieli na tabuli čas 106, tušili sme, že by nám to mohlo stačiť nielen na medailu, ale aj na zlato,“ pokračoval Pavol.

Keď im po skončení pretekov gratulovali všetci k zlatu, „Hochšíci“ sa usmievali od ucha k uchu. Nečudo, veď to boli pre nich prvé preteky v sezóne a hneď také úspešné. „Nevedeli sme, ako na tom sme. Chceli sme sa porovnať s ostatnými. Sme spokojní, veď sme vyhrali,“ skonštatoval Peter. Malo to byť už ich siedme individuálne zlato z ME… „To pre nás nie je podstatné, my sme tento šampionát brali ako dobrý tréning na vrchol sezóny. V olympijskom roku máme vždy jediný cieľ – zlato z OH,“ pridal Pavol a obaja sa už ponáhľali prezliecť sa na slávnostné vyhlásenie výsledky.

V tom čase však podalo vedenie českej výpravy protest proti „dvojke“ ich debla Volf – Štěpánek. Kým naši došli k stupňu víťazov, rozhodcovia ho uznali a Česi sa razom posunuli z tretej priečky na prvú a pre „Hochšíkov“ tak zostali strieborné medaily…

„Spomenuli sme si na Michala Martikána, ktorý bol pätnásť minút olympijský víťaz v Aténach a nakoniec skončil ,iba’ druhý. On to mal vtedy oveľa horšie, veď olympiáda je len raz za štyri roky a my máme šancu získať siedme individuálne európske zlato už na budúci rok. Samozrejme, že v tejto chvíli sme smutní. Iné je skončiť na druhom mieste hneď po skončení pretekov, ako dodatočne po oprave výsledkov, ale neskôr si určite uvedomíme, že aj toto striebro má svoju cenu. Veď aj to je medaila,“ povedal nám tesne pred vyhlásením výsledkov Peter a spolu s bratom sa pobrali prevziať si na stupne víťazov strieborné medaily a vypočuť si českú hymnu…

Pre našich trojnásobných olympijských víťazov to bola už 14. medaila z ME (8 – 3 – 3) a z toho deviata z pretekov C2 (6 – 2 – 1).

zdroj: JÁN JEŽÍK, denník ŠPORT
Bratia Peter a Pavol Hochschornerovci.
FOTO ZORKA HUJSOVÁ

14 May 2012Správy