Kedysi boli preteky férovejšie

Keď mal Michal Martikán 16 rokov, skončil tretí na MS 1995 v Nottinghame a ziskom bronzu sa stal najmladším medailistom v histórii v C1. Z titulu majstra sveta sa tešil Američan David Hearn, ktorý mal vtedy 37 rokov a až do tohto roka to bol najstarší držiteľ medaily v C1 na vrcholnom podujatí (OH, MS a ME).

Na snímke bronzový Michal Martikán (C1) počas tlačovej konferencie so slovenskými medailistami po návrate z MS vo vodnom slalome v Pau 2. októbra 2017 v Bratislave. FOTO TASR – Pavel Neubauer

Od júna to však už neplatí, keďže ho tretím miestom na ME v Tacene prekonal o jeden rok práve Martikán. A Michal k tomuto rekordu pridal teraz na svetovom šampionáte v Pau ziskom bronzu ďalšie štyri mesiace. To však nie je jediný Martikánov rekord. Triumf našej kanoistickej hliadky (siedmy v sérii na MS!) znamenal pre Michala už trináste zlato z MS, čím o jedno prekonal ďalšieho legendárneho Američana Jona Lugbilla. Ani jeden slalomár na svete nemá toľko zlatých medailí z MS ako Michal Martikán, ktorý ešte zďaleka nepovedal na divokej vode posledné slovo.

Pri otázke na prvú medailu si nemusel namáhať pamäť. Na svoj premiérový veľký úspech človek nezabudne. „Na majstrovstvá sveta v Nottinghame 1995 si spomínam aj po dvadsiatich dvoch rokoch veľmi čerstvo. V mnohom to bolo podobné ako teraz v Pau. Aj vtedy som po dojazde čakal na výkony ďalších pretekárov a sledoval, či to vyjde aspoň na tretie miesto. V oboch prípadoch po mne išli ešte mnohí jazdci a takisto bol z toho bronz,“ porovnal Michal Martikán prvý a zatiaľ posledný úspech vo svojej mimoriadnej kariére.

FOTO NINA JELENC

Sobotňajšia individuálna medaila v C1 mu chutila veľmi sladko. Sebe, súperom, fanúšikom i neprajníkom ňou dokázal, že s ním stále treba počítať. Radosť 38-ročného vyzretého muža je však neporovnateľná s emóciami 16-ročného mladíka, ktorý pred vyše dvoma desaťročiami prvý raz prerazil do svetovej seniorskej špičky. „Pocit po zisku bronzu v Pau bol silnejší ako pri mnohých iných medailách v minulosti. Základ pre jeho získanie bol v kvalitnom tréningu a psychickej pohode. Keď však porovnám emócie z poslednej a prvej medaily, tak musím povedať, že v mladosti som všetko prežíval výrazne viac. To je však zrejme normálne.“

Vodnoslalomársky velikán zdôraznil, že na jeho bohatej medailovej zbierke majú zásluhu aj reprezentační kolegovia. Mnohé z cenných kovov totiž získal v disciplíne 3xC1. „Musím sa poďakovať nielen Matejovi Beňušovi s Alexandrom Slafkovským, ale aj predchádzajúcej generácii. Prvé medaily v hliadkach sme si vybojovali s Jurajom Minčíkom a Jurajom Ontkom,“ pripomenul rodák z Liptovského Mikuláša.

FOTO NINA JELENC

Martikán je vo svetovej špičke už viac ako dve desaťročia. Vie porovnávať súčasnosť s minulosťou. S jednou zásadnou zmenou v pravidlách sa však ani po rokoch nevie stotožniť. „Vo finále na jednu jazdu treba mať aj kus športového šťastia. Keď dobrý pretekár natrafí na zlú vodu, má to veľmi ťažké. Treba urobiť tlak a vrátiť sa k férovejšiemu modelu pretekov. Sčítanie dvoch jázd bolo oveľa spravodlivejšie. Vtedy sa naozaj ukázalo, kto je najlepší,“ myslí si najúspešnejší vodný slalomár na svete.

Tréning, tréning a ešte raz tréning. Perfekcionista po vydarenej sezóne hneď myslí na ďalšie zlepšovanie. „Budem sa snažiť odstrániť pár chýb, ktoré som urobil v príprave i vo finálových pretekoch. Pokúsim sa o ďalšie dobré výsledky. Dám to do toho všetko a uvidíme, čo sa podarí,“ dodal mimoriadne úspešný slovenský športovec, ktorý sa stále nevzdal myšlienky na štart v Tokiu 2020. V čase najbližšej olympiády bude mať už 41 rokov.

KTO JE MICHAL MARTIKÁN
NARODENÝ: 18. mája 1979 v Liptovskom Mikuláši
KATEGÓRIA: kanoista
STAV: ženatý, s manželkou Lenkou majú dcérky Tamaru a Emmu
KLUB: člen Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica a KTK Dukla Liptovský Mikuláš
TRÉNER: trénuje pod vedením svojho otca Jozefa Martikána

ČO DOKÁZAL MARTIKÁN ZA 23 ROKOV?
* Päťkrát štartoval na olympijských hrách a zakaždým si vybojoval medailu (2 – 2 – 1).
* Z každých majstrovstiev sveta sa vracal domov minimálne s jednou medailou a celkovo ich má 21 (13 – 3 – 5).
* Aj na majstrovstvách Európy si doteraz vybojoval takisto ako na MS 21 cenných kovov (14 – 5 – 2).
* Z OH, MS a ME tak má spolu už 47 medailí (29 – 10 – 8), čiže už len tri mu chýbajú do okrúhlej päťdesiatky.
* S výnimkou roka 2001, keď svetový šampionát v Ocoee zrušili pre útok na newyorské „dvojičky“ a ME sa vtedy nekonali, získal každý rok minimálne jednu medailu.
* Päťkrát sa stal celkovým víťazom seriálu Svetového pohára (1998, 2000, 2001, 2006 a 2014), dvakrát bol druhý (1999 a 2003) a raz tretí (1996).
* Na stupňoch víťazov v pretekoch Svetového pohára stál 41-krát (20 – 8 – 13).
* Na OH, MS, ME a v pretekoch SP bol v prvej trojke 88-krát (49 – 18 – 21)!
* Na majstrovstvách Slovenska bol v C1 16-krát v prvej trojke (10 – 5 – 1).
* V top 10 slovenskej ankety Športovec roka bol v rokoch 1995 – 2009 pätnásťkrát za sebou: štyri razy v nej zvíťazil (1996, 1997, 2007, 2008), dvakrát bol druhý (1995 a 2003), dvakrát tretí (2000 a 2004), dvakrát štvrtý (2001 a 2009), dvakrát šiesty (1998 a 2006), dvakrát siedmy (2002 a 2005), raz deviaty (1999) a v roku 2012 bol v prvej desiatke po dvojročnej pauze rekordný 16. raz, keď skončil piaty.

ŠTEFAN BUGAN, JÁN JEŽÍK, denník Šport

4 Oct 2017Správy