Šesťtýždňové premýšľanie o budúcnosti
Najlepšia slovenská kajakárka Jana Dukátová má za sebou veľmi dobrú sezónu. Na majstrovstvách Európy v Liptovskom Mikuláši skončila tretia, čo bola pre ňu prvá individuálna medaila na vrcholnom podujatí po piatich rokoch. V konečnom poradí Svetového pohára obsadila tretiu priečku, čo znamenalo, že už ôsmy rok v sérii bola v tejto prestížnej súťaži v prvej trojke. Sklamanie však prežila na olympijských hrách v Riu, keď ju na štvrtom mieste delilo od bronzovej medaily 1,37 s. Po šiestej priečke v olympijskom Londýne spred štyroch rokov síce zlepšenie, ale sklamanie z neúspešného útoku na stupne víťazov, o ktoré prišla nešťastným dotykom jednej bránky, bolo veľmi veľké.
Na snímke slovenská vodná slalomárka Jana Dukátová v semifinálovej jazde v kategórii K1 eny poèas XXXI. letných olympijských hier v brazílskom Riu de Janeiro 11. augusta 2016. FOTO TASR – Michal Svítok
„Pred štartom olympijského finále som si myslela, že je to moja posledná sezóna v kariére,“ priznala na úvod nášho rozhovoru Jana Dukátová, v súčasnosti piata najlepšia kajakárka svetového rebríčka Medzinárodnej kanoistickej federácie (ICF). „Už po olympiáde v Londýne som bola na tom zdravotne zle. Pre problémy s chrbtom som nemohla poriadne trénovať a boli chvíle, keď som si myslela, že nevydržím ani do Ria.“
Dukátová vedela, v čom je problém, ale dlho nemohla nájsť človeka, ktoré by jej pomohol. „Stretla som sa však s fyzioterapeutom Milanom Gašpárkom a ten ma dal tak zdravotne do poriadku, že ešte stále môžem jazdiť. Najmä jeho zásluhou som vydržala až do brazílskej olympiády.“
Na snímke slovenská vodná slalomárka Jana Dukátová reaguje v cieli po finálovej jazde v kategórii K1 eny poèas XXXI. letných olympijských hier v brazílskom Riu de Janeiro 11. augusta 2016. FOTO TASR – Michal Svítok
Po skončení sezóny Dukátová začala premýšľať o svojej budúcnosti. Až šesť týždňov – aj zásluhou ochorenia – si dala úplnú tréningovú prestávku a uvažovala, či bude pokračovať ďalej, alebo dá úspešnej kariére definitívne zbohom.
„Nebolo to ľahké rozhodovanie. Sklamanie z ,až’ štvrtého miesta v Riu som prežívala ťažko. Trvalo mi jeden a pol mesiaca, kým som sa s ním vyrovnala a povedala som si, že život ide ďalej aj bez olympijskej medaily. A hneď som si dala sama sebe otázku, že prečo by som sa o ňu nemohla pokúsiť ešte raz o štyri roky v Tokiu?“ – pokračovala Jana a hneď dodala: „Hlavný dôvod je, že som na tom zdravotne oveľa lepšie, ako som bola po londýnskej olympiáde. A keď som vydržala trénovať celý jeden olympijský cyklus po roku 2012, tak verím, že môj chrbát ešte vydrží aj ďalšie štyri roky.“
Zároveň priznáva, že má ešte o jeden dôvod viac, prečo by chcela štartovať na OH 2020 v Tokiu: „Mám dve krajiny, o ktorých som vždy snívala, že by som ich chcela navštíviť – Brazíliu a Japonsko. V prvej som už bola a verím, že ako pretekárka sa nakoniec dostanem ešte aj do tej druhej.“
Dukátová vie, že základný predpoklad je, aby bola zdravotne v poriadku. „Mám 33 rokov a je jasné, že môj chrbát už nikdy nebude v stopercentnom stave. Je však len mne, ako sa oň budem starať, aby ešte vydržal ďalšie štyri roky náročného tréningu.“
Na snímke vodná slalomárka Janka Dukátová s odznakmi na akreditácii v Slovenskom dome poèas XXXI. letných olympijských hier v brazílskom Riu de Janeiro, 12. augusta 2016. FOTO TASR – Michal Svítok
Práve teraz v pondelok mala Jana prvý tréning po šesťtýždňovej prestávke. Bola vo „fitku“ a už sa teší, že sa tento týždeň dostane aspoň na chvíľu aj na vodu. „V Čunove sa ešte dá trénovať a keďže mám v pláne v najbližších týždňoch testovať novú loď, musím ísť predtým aj na divokú vodu, aby som bola schopná ju čo najlepšie otestovať. Predsa len, takmer dva mesiace som nesedela v kajaku, čo je dosť dlhý čas. Uplynulá sezóna však bola veľmi dlhá, a tak som potrebovala dať si takúto prestávku.“
To, kde strávi hlavnú časť prípravy na novú, ešte nevie. „S trénerom Róbertom Orokockým sme to ešte neuzavreli. Maťo Beňuš a Mišo Martikán budú na konci novembra štartovať na pozývacích pretekoch na Novom Zélande, kde otvorili nový moderný a vraj veľmi náročný kanál. Uvidíme, čo naň povedia po návrate, aké sú tam možnosti na trénovanie mimo divokej vode a aj na regeneráciu. Ak by boli vhodné, možno by som išla na jar tam. Ak nie, tak asi zostanem niekde v Európe, ale v každom prípade by som sa chcela pripravovať na náročnej trati. Napríklad u nás v Čunove je to síce stále pekné, ale žiaľ, kanál už nespĺňa náročné kritéria nových tratí, ktoré sa teraz stavajú,“ priznáva Dukátová, ktorá zatiaľ nerozmýšľala nad svojimi ambíciami v novej sezóne: „Majstrovstvá Európy budú na začiatku júna v slovinskom Tacene a svetový šampionát na konci sezóny vo francúzskom Pau. Obe trate sú veľmi rozdielne, ale zároveň náročné, pričom na oboch veľmi rada štartujem. Uvažovať nad konkrétnymi výsledkami je v týchto chvíľach ešte zbytočné. Pre mňa je teraz prvoradé udržiavať moje chrbtové svalstvo tak, aby som bola schopná na divokej vode stále trénovať. Je síce jasné, že už to nikdy nebude v takom množstve ako v minulosti, ale aby vydržalo aspoň toľko, ako v uplynulom štvorročnom olympijskom cykle.“
FOTO SZKDV
DALA BY SI JEDNA MÍNUS
Jana Dukátová si síce na olympiáde v Brazílii nesplnila sen, keď nezískala medailu, ale aj tak považuje práve tento výsledok za svoj najlepší v roku 2016. „Bola som štvrtá a o medailu som prišla jedným tesným dotykom bránky. Cením si však aj bronz z ,Európy’, veď individuálnu medailu z MS či ME som nemala päť rokov. A byť osem rokov za sebou v top trojke konečného poradia Svetového pohára je tiež super. Ak by som si mala dať známku za rok 2016, tak by to bolo asi jedna mínus. Ten mínus za to, že som sa v Riu neprebojovala na stupne víťazov,“ povedala Jana Dukátová.
zdroj: JÁN JEŽÍK, denník Šport
